Navykanie, pohyb, hra

Výhodou Degu je, že je to denný tvor. Najaktívnejší je v čase šera, takže ráno a podvečer. Počas dňa si rád zdriemne. Ak ho zobudíte, nebude sa hnevať a s radosťou sa vám bude venovať. Najšťastnejší bude, keď mu dáte niečo pod zub:) Môže sa stať, že váš Degu bude ešte aktívny, keď vy už budete chcieť spať.

Ako každý hlodavec Degu rád všetko obhrýza, čo v noci môže byť nepríjemné. Pre neho je to však jediný spôsob obrusovania neustále rastúcich zubov. Preto by ste mu mali poskytnúť dostatok materiálu na obhrýzanie – rôzne hrubé vetvičky, rolky z toaletného papiera a pod. Nielenže si tým obrúsi zúbky, ale sa aj na dostatočne dlhý čas zabaví.

Ďalšou obľúbenou aktivitou Degu je behanie, lozenie a skákanie. Okrem toho je aj neskutočne zvedavý. Preto by ste mu aspoň raz za čas mali poskytnúť priestor na prebehnutie mimo klietky. Najideálnejší je priestor s čo najmenej nábytkom a káblami. Káble by s radosťou rozhrýzol, čo je životu nebezpečné pre domáce spotrebiče aj vášho miláčika. Z nábytku by tiež mohol kúsok obhrýzť ale sa zaň aj schovať. Najmä spočiatku je ťažké ho potom odtiaľ dostať. Na druhej strane je voľné prebehnutie zábavou pre vášho Degu aj pre vás. On si najskôr musí obzrieť a oňuchať celý priestor. Spočiatku je veľmi plachý, keďže dané okolie nepozná. Keď si všetko dobre prezrie, postupne sa zbavuje plachosti a podniká čoraz odvážnejšie výpravy. Vy, ako tichý pozorovateľ, sa tiež skôr či neskôr stanete objektom jeho záujmu a to vám pomôže zblížiť sa.

Ako sa skamarátiť ?

Priniesli ste si nového, zrejme ešte malého Degu, prípadne viacerých Degu domov. Tak ako pre vás, aj pre neho je to nová situácia, s ktorou sa musí vysporiadať. Je to pre neho(najmä ak je sám bez známych kamarátov) veľký stres – nové prostredie, pachy, osoby, ktoré na neho zízajú a pod. Preto by ste mu prvých pár dní mali nechať, aby si zvykol na novú klietku a okolie, v ktorom je klietka umiestnená. Pre vás to znamená, ho čo najmenej „otravovať“. Prvý týždeň sa ho určite nesnažte násilne brať na ruky ani ho inak do niečoho nútiť. Obmedzte sa na len na výmenu krmiva a vody. Pri tom sa snažte robiť čo najpomalšie pohyby, pretože Degu sa veľmi ľahko vyplaší. Už od začiatku sa mu však môžte prihovárať jemným hlasom – určite pri ňom nekričte. Tak si na vás začne pomaly zvykať a zapamätá si váš hlas. Napríklad mu aj nahlas čítajte knihu, alebo sa pri ňom nahlas učte a pri podávaní krmiva sa mu prihovárajte jeho menom. Tak si vás spojí s tým, čo mu je najpríjemnejšie:)

Po pár dňoch, príp. po prvom týždni mu skúste dať oňuchať ruku. Ak o to bude mať sám záujem aj skôr, nebráňte sa. Najskôr mu len prestrčte prst cez mreže klietky a čakajte, kým ho jeho zvedavosť neprinúti ho prísť ochutnať. Nebojte sa, nemal by vás pohrýzť, len bude skúšať, či ste na jedenie. Ak vás však uhryzne bolestivo, radšej ešte počkajte. Potom mu, ešte stále cez mreže, skúste dať nejakú dobrôtku. Následne môžete pokračovať cez otvorené dvierka klietky. Nezabúdajte, že nemáte robiť rýchle a trhané pohyby ani sa ho násilne snažiť uchopiť. Jeho prirodzeným nepriateľom sú dravé vtáky, tak je nesmierne citlivý na približovanie zhora. Keď budete trpezlivý, dosiahnete lepšie výsledky. Popri tom všetkom sa mu stále nežne prihovárajte. Ak mu vo dverách klietky necháte položenú otvorenú dlaň s dobrôtkou a nebudete sa hýbať, časom(môže to trvať aj viac týždňov) by vám mal sám od seba na ňu sadnúť. Spočiatku rukou so sediacim Degu nehýbte, vyplašil by sa. Až postupne ňou skúšajte pohnúť, čím Degu oddialite od klietky.

Pri procese zbližovania je dôležitý aj váš psychický stav. Degu ako takmer každé zviera vie vycítiť vaše pocity. Ak z vás bude cítiť strach a obavy, prenesú sa na neho. Netreba byť teda veľmi úzkostlivý, ako to môže vyznievať z predchádzajúcich odstavcov. Keď sa k Degu budete približovať, snažte sa byť pokojný a sebavedomý aby vycítil, že vy ste autorita, ale na druhej strane sa vás nemusí báť. Vy ste ten, ktorý mu dáva potravu a má vo vás dôveru.

Súčasťou spoznávania sa, je aj púšťanie Degu mimo klietky. Ako som už spomínala, na začiatku bude Degu plachý a ostražitý. Najlepšie bude, keď si sadnete a zem, tak aby ste na neho dobre videli, a nebudete sa hýbať. Spočiatku sa mu ani neprihovárajte, lebo bude splašene reagovať na každý rušivý podnet. Po preskúmaní priestoru prídete na rad vy. Je veľmi zábavné pozorovať Degu, keď sa k vám snaží priblížiť. Robí krátke, trhané skoky – vyzerá ako pod stroboskopom. Príde k vám, oňuchá vás a odbehne do bezpečia. Toto zopakuje viackrát, kým si nebude istý, že mu od vás nič nehrozí. Časom sa osmelí natoľko, že si aj z vás spraví preliezačku. Keď už budete v štádiu, že na vás bez problémov vylezie, začnite pri ňom skúšať pomalé pohyby. Musí sa naučiť pri vás existovať, aj keď budete vykonávať niektoré činnosti, bežne, bez ohľadu na jeho plachosť. Tá sa postupne vytratí.

Kým na vás nebude ešte naučený, môže byť problém, ako ho vrátiť späť do klietky. Ideálne je klietku položiť na zem a počkať, kým do nej nevlezie sám. Je to jeho domov, ktorý pozná, a vždy sa do neho bude vracať. Druhou možnosťou je nejaká škatuľa(napr.od topánok) alebo prepravka na hlodavce. Do nej dáte dobrôtku a počkáte, kým tam vlezie. Potom zaklapnete veko a vypustíte ho priamo do klietky. Je to oveľa šetrnejšie, ako ho naháňať a násilne chytať do ruky. Tým by ste si ho mohli len znepriateliť.

Keď už budete kamaráti, je dobré dôjsť do štádia, kedy sa pri vašom miláčikovi nebudete vôbec obmedzovať. Mal by rešpektovať vašu autoritu, tak ak ho niekedy budete musieť schmatnúť(či kvôli nedostatku času alebo vás nahnevá), nespôsobí to stratu jeho dôvery. Všetko však samozrejme treba s citom, lebo Degu majú dobrú pamäť.