Choroby
Potkany nežijú dlho, dĺžka ich života sa pohybuje cca od 1,5 do 2,5 roka, vzácne 3 roky.
Väčšina laboratórnych potkanov umiera na rakovinu, pretože pôvodne boli vyšľachtené v laboratóriách na výskum rakoviny, pričom im vedci "naprogramovali" do génov, aby v určitom veku dostali nádory, na ktoré samozrejme aj umreli. Je to smutné, ale je to tak a pre túto chvíľu sa s tým nič nedá robiť. Snahou chovateľov je túto predispozíciu na rakovinu eliminovať tak, že sa po generácie sleduje zdravotný stav potkanov a potkaníci z tých línií, kde sa vyskytli úhyny na rakovinu v podozrivo vysokom množstve alebo vo veľmi mladom veku, sú z chovu vyraďovaní. Je rozdiel aj v tom, či sa u potkaníka objaví nádor v piatich mesiacoch alebo v dva a pol rokoch - v prvom prípade treba byť obozretný a v druhom prípade sa nejedná v podstate o nič výnimočné. Tiež neznamená, že každý nádor musí byť zhubný. Niekoré nádory je možné dať veterinárne vyoperovať a potkan môže žiť šťastný život ešte niekoľko mesiacov, v iných prípadoch to však už nemá cenu. Ako vždy, aj toto je veľmi individuálna záležitosť.
Z iných zdravotných problémov sa môžu u potkaníkov vyskytnúť ešte abscesy, čo sú niečo ako vnútorné "vredy" pod kožou. Tieto vznikajú buď spontánne (napr. ako ľudský hnisavý "pupák") alebo z nejakého vonkajšieho poranenia, napr. keby sa potkaníkovi zapichlo niečo ostré do kože, zahnisalo by to a pod kožou by sa z toho mohol vytvoriť absces. Niektoré abscesy sa vstrebú a stratia samé, iné je treba dať veterinárovi vyrezať. Niektoré vznikajú bez pôsobenia predispozícií, iné sa môžu objaviť dedične. Tiež je to rôzne.
Z dedičných ochorení nemožno ešte nespomenúť chorobu megacolon. Jedná sa o vážny tráviaci problém, ktorý vzniká u mláďatiek potkanov tesne po ostave. Problém spočíva v tom, že sa potkaníkom znepriechodnia črevá, takže strávená potrava neprechádza ďalej do vylučovacích orgánov, začne sa v potkaníkovi hromadiť a hromadiť, až ho o pár dní doslova roztrhne a uhynie. Tento problém nie je liečiteľný. Chovatelia línie, kde sa vyskytol tento probém, starostlivo sledujú, a jedince, ktorých príbuzenstvo tento problém malo, sa vyradzujú z chovu.
Vo všeobecnosti možno povedať, že potkany sú zdravé zvieratká. Na rozdiel napríklad od králikov ich nie je treba proti ničomu očkovať, netreba ich odčervovať, nezvyknú ich skoliť rôzne epidémie. Sú odolné voči mnohým chorobám a majú značne vysokú regeneračnú schopnosť. Napríklad aj zdanlivo škaredé poranenia sa neraz vyliečia akoby mávnutím čarovného prútika do pár dní, niekedy i do druhého dňa. Potkanie sliny pôsobia na ich rany ako liek - obsahujú totiž v nízkej dávke niečo ako antibiotiká, takže tým, že si potkaník ranu líže, resp. mu ju líže spolubývajúci potkan, si ranu vlastne dezinfikuje a lieči.
Potkany sú malé zvieratká a veľa veterinárov ich ani liečiť nevie, prípadne nie sú schopní nadávkovať pre ich malý organizmus dostatočne vhodnú dávku liekov, resp. sa pre nich na mieru šité lieky ani nevyrábajú. Obyčajne, keď má už potkaník nejaký problém aj navonok, tak choroba máva rýchly spád. Napriek určitému skeptizmu, ktorý som naznačila, nie je od veci okamžite vyhľadať pomoc veterinára, lebo v mnohých prípadoch sa môžu dať choroby, ako napríklad zápaľ pľúc, prehladnutie, kašeľ a pod. vyliečiť pomocou antibiotík. Aby sme predišli týmto problémom, resp. ich minimalizovali, je rozumné držať potkaníky v teple, nevystavovať ich chladu, dažďu, mrazu alebo prievanu a zachádzať s nimi rozumne.