Skôr, ako si potkana kúpim

Skôr, než si potkaníka donesiete domov, je potrebné položiť si niekoľko otázok.

·         Je niekto z vašej rodiny alergický?

·         Budú všetci členovia rodiny s potkaníkom súhlasiť?
·         V prípade, že kupujete potkaníka svojmu dieťaťu, ste si vedomí, že po tom, ako ho    prestane baviť, budete sa o neho primerane musieť postarať vy?
·         Budete mať dostatok času venovať sa tak náročnému kamarátovi ako potkan?
·         Budete mať pre neho dostatočne veľkú a vhodnú klietku so všetkým, čo v nej potrebuje?
·         Budete ochotní chovať viac ako jedného potkaníka, aby ste mu poskytli vhodné sociálne prostredie?
·         Poznáte vo svojom okolí veterinára, ktorý má skúsenosti s liečením keď už nie priamo potkaníkov, tak aspoň hlodavcov?
·         Budete mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby ste mu v prípade potreby poskytli potrebnú veterinárnu starostlivosť?
 
Ak ste si čo i len na jednu otázku odpovedali nie, potkaníka by ste si radšej zatiaľ domov nosiť nemali.
               
                Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi sociálne založené a spoločenské zvieratko, ktoré potrebuje zázemie, istotu, pocit bezpečia a minimálne jedného kamaráta svojho druhu a ROVNAKÉHO POHLAVIA, aby bol naozaj šťastný a aby mal možnosť sociálnej interakcie na úrovni, ktorú potrebuje. Laboratórny potkan je síce zvieratko maličké, ale je náchylné na rôzne ochorenia, či už dýchacích ciest, močového traktu a v neposlednom rade aj na nádorové ochorenia (zhubné aj nezhubné). Práve preto je dôležité vo svojom okolí nájsť ešte pred kúpou potkana veterinára, ktorý týmto zvieratkám rozumie. Nie všetky lieky vhodné pre mačky alebo psov sú vhodné aj pre potkany. Navyše, dávky liekov je tým ťažšie vypočítať a určiť, čím je zvieratko menšie. To isté platí aj o prípadnej narkóze počas operácie.
                Ten, kto doteraz choval škrečky či morčatá, bude veľmi prekvapený z toho, aký je potkan živý, zvedavý, učenlivý, kontaktný a komunikatívny. Nie je aktívny len v noci a neprespí celý deň v hamaku. Tak isto nie je malou guličkou, spokojnou so svojou mrkvičkou. Prispôsobí sa vášmu dennému rytmu, v dobe, kedy ste v škole či v robote, bude spinkať a keď budete doma, bude sa dožadovať vašej pozornosti.

 

Samček alebo samička ?

 

         U všetkých zvierat platí, že samce a samice majú rozdielne povahy a nároky. Platí to samozrejme aj u potkanov. Ešte pred kúpou by ste si mali zistiť, ako sa zvykne správať samica a ako samec, aby ste nakoniec miesto maznáčika doma nemali malé, zvedavé, neposedné torpédo.
                Ak túžite po lenivom, maznavom, veľkom zvieratku a neodradia vás veľké samčie semenníky, ani to, že kade samci chodia, tade zvyčajne značkujú, uprednostnite potkanieho samčeka. Bude milovať vaše škrabkanie za uškami a na oplátku vás bude čistiť. (Nezľaknite sa preto, ak vás začne váš miláčik jemne hryzkať tak, ako to zvykne robiť svojim druhom, keď im čistí srsť. Je to jeho prirodzená reakcia na vaše škrabkanie, ktoré tiež berie ako čistenie. Okrem toho tým dáva najavo, že vás berie ako prirodzenú súčasť svorky. )Bude sa tešiť na každú chvíľku strávenú s vami, spokojne vám zaspí v lone a nezobudí ho ani to, že vám tlačí na močový mechúr. Istou možno nevýhodou je to, že samček potrebuje majiteľa, ktorý so sebou nenechá kývať. Je teritoriálny a snaží sa vydobyť si vo svorke vedúce postavenie (ak máte len jedného potkaníka, prirodzene sa bude snažiť bojovať s vami o alfa pozíciu). Od malička ho treba viesť k podriadenosti a možno pri výchove naozaj vyžaduje viac pozornosti ako samička, ale výsledok obyčajne stojí za to.
                Naopak, ak chcete mať doma nezávislé šidlá, ktoré ani chvíľu neposedia, behajú, skúmajú, nezastavia sa tak často pomaznať ako chalani, sú pre vás samičky ako stvorené. Naviac sú oveľa menšie ako chlapi.